Bod zlomu: Sláva nie je to, čo si myslíte

Sláva zvonku často vyzerá ako splnený sen. Lenže čím je človek viditeľnejší, tým viac stráca súkromie. Každé gesto, každá veta či fotografia sa môže stať témou verejnej diskusie a hranica medzi tým, čo patrí verejnosti a čo už človeku samotnému, sa začne veľmi rýchlo rozmazávať.

V najnovšej časti podcastu Levosphere Marketing v praxi s názvom #304 ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ: Sláva nie je to, čo si myslíte sa naša CEO Naďa Kacera rozprávala s bývalým reprezentantom a majstrom sveta v hokeji Ľubomírom Višňovským. Spoločne otvorili tému športovej slávy, osobnej značky, tlaku verejnosti aj toho, prečo si dnes známe osobnosti musia vedome chrániť svoje hranice.

Sen, ktorý sa splnil celému národu

Keď Slovensko v roku 2002 získalo titul majstrov sveta v hokeji, nebol to len športový úspech. Bol to moment, ktorý spojil celý národ. Pre Ľubomíra Višňovského to bol navyše splnený detský sen.

„Od malička som mal sen byť majster sveta. Proste ja som sníval len o tom. A zrazu jeden deň sa mi to splnilo.“

Plný rozmer úspechu si však uvedomil až po návrate domov. Práve vtedy pochopil, čo sa vlastne podarilo celej generácii slovenských hokejistov.

„V ten jeden deň každý, kto sa tu narodil bol šťastný, že bol Slovák.“

Keď sa zo športovca stane značka

Počas rozhovoru Naďa otvorila aj tému osobnej značky. V marketingu je úplne prirodzené, že úspešný športovec sa postupne mení na verejne známu osobnosť, ktorú ľudia sledujú nielen pre výkon, ale aj pre jej správanie, názory či životný štýl.

Ľubomír priznal, že tento prechod nevnímal vedome. Postupne však začal cítiť väčšiu zodpovednosť za to, ako sa správa na verejnosti.

„Každý športovec, ktorý je známy musí byť vzorom aj pre mladých. Si pod drobnohľadom čo robíš a ako sa správaš.“

Sláva prináša tlak

Jednou z najsilnejších tém rozhovoru bola odvrátená stránka popularity. Ľubomír Višňovský otvorene hovoril o tom, že médiá a verejnosť často vidia len úspech, no nie tlak, ktorý s tým prichádza.

„Čím menej o mne ľudia vedia, tým je pre mňa život jednoduchší.“

Priznal tiež, že dnes veľmi opatrne zvažuje, čo zdieľa verejne. Dôvodom sú skúsenosti s nepravdivými článkami, prekrútenými informáciami či zásahmi do súkromia jeho rodiny.

Návrat do normálneho života

Po skončení profesionálnej kariéry prišla pre Višňovského úplne nová etapa. Po rokoch života v športovej bubline sa musel naučiť fungovať bez každodenného adrenalínu, tréningov a potlesku.

„Športovci žijú v takej bubline. Proste ráno vstanú, idú na tréning, potom recovery a večer majú zápas.“

Najťažšie podľa neho nebolo skončiť fyzicky, ale mentálne. Chýbali mu emócie aj energia, ktorú mu dávali fanúšikovia.

„Ten dopamín sa nedá kúpiť. To boli emócie, ktoré ma dobíjali.“

Zo športu do biznisu

Dnes je Ľubomír Višňovský spolumajiteľom zábavných centier Jump Fun, ktoré fungujú v Bratislave aj Košiciach. Ako priznáva, podnikanie mu ukázalo úplne nový svet.

Otvorene hovoril o tom, že biznis je oveľa náročnejší, než si mnohí myslia. Neustále stretnutia, vedenie tímu, marketing, financie či riešenie zákazníckych reklamácií sú každodennou realitou podnikania.

Zároveň však priznal, že práve šport mu dal množstvo schopností, ktoré dnes využíva aj vo firme – disciplínu, tímovosť, schopnosť zvládať tlak či pracovať s kritikou.

Sila kolektívu rozhoduje

Veľkou témou rozhovoru bola aj tímová spolupráca. Podľa Višňovského práve kolektív rozhoduje o tom, či bude človek úspešný v športe aj v biznise.

„Pokým celý tím nebude súdržný, tak to nebude fungovať.“

Rovnaký princíp dnes aplikuje aj vo svojom podnikaní. Dôležité podľa neho nie je len to, aby boli ľudia šikovní, ale aby sa vedeli navzájom podržať.